16. októbra 2026 sa na pôde Fakulty elektrotechniky a informačných technológií Žilinskej univerzity uskutočnil prvý ročník EduPOWER Lab. Prišlo 104 učiteľov a učiteliek z približne 70 škôl. Spojila ich jedna otázka: Ako učiť matematiku, fyziku a techniku tak, aby žiačky a žiaci nielen počítali a postupovali podľa návodu, ale aj premýšľali, skúmali, tvorili a hľadali vlastné riešenia?

Miesto, kde učiteľky a učitelia skúšajú, tvoria a zdieľajú

Konferenciu otvorili zástupcovia partnerov: Veronika Čičová, správkyňa Nadácie Slovenských elektrární, prorektor pre vzdelávanie Žilinskej univerzity doc. Ing. Vladimír Konečný, PhD., dekan FEIT prof. Ing. Michal Frivaldský, PhD., a programový manažér EduPOWER Dávid Richter z Erudo. Erudo pri tejto príležitosti pripomenulo svoje motto: Pomáhame školám rozvíjať kultúru zvedavosti a bádania.

Jadrom dňa boli praktické workshopy, ktoré viedli učiteľky z praxe pre svoje kolegyne a kolegov. Účastníci sa nedozvedeli len to, čo by sa malo robiť, ale si to rovno vyskúšali.

Čo povedali učiteľky a učitelia: tri zistenia, ktoré stoja za pozornosť

1. Chcú zažiť, nie počúvať.
Oceňovali najmä to, že si mohli metódy vyskúšať v roli žiaka. Jedna učiteľka, ktorá už absolvovala webinár EduPOWER, to vystihla jednou vetou: „Vidieť je lepšie ako 2-krát počuť.” Iná dodala, že workshopy viedli ľudia, ktorí „menia svet okolo seba, nie ľudia, ktorí hovoria, ako by sa to malo robiť”.

2. Inšpirácia sa mení na konkrétnu zmenu v triede.
Na otázku, čo si odnesú do najbližších týždňov, učiteľky a učitelia neodpovedali všeobecne. Menovali Pytagorov pohár, difrakčné okuliare, papierový elektrický obvod, fyzikálnu únikovku, projektový denník na hodiny techniky. Jedna z účastníčok napísala: „Určite využijem v pondelok na rannom kruhu.” Ďalšia chce „žiakom ukázať experimenty, nič im o tom nepovedať a povzbudiť ich, aby zistili, čo to je, ako to funguje”. A tretia si uvedomila, „ako veľmi záleží na formulovaní hlavnej otázky na začiatku hodiny, aby mali žiaci chuť bádať”.

3. Učiteľky a učitelia potrebujú bezpečný priestor a komunitu.
V dotazníku sa opakoval pocit uvoľnenej, otvorenej a kolegiálnej atmosféry. Učitelia a učiteľky ocenili skupiny premiešané z rôznych škôl aj možnosť pýtať sa lektoriek priamo. Jedna z nich sa po workshope pýta: „Môže byť učiteľ niekedy naozaj ‚len’ divákom, ktorý nebadane koriguje prácu žiakov na projekte? Určite to skúsim.” Presne taký posun chceme podporovať: odvahu skúšať v prostredí, kde sa nikto nebojí chyby.